" Sila každej emócie"

- Naše emócie sú tkz pohon, ktorý nás vedie a sprevádza počas každej situácie a udalosti, ktorá sa už ako tak tvorí - a presne od toho sa odvíja každý a každodenný proces, po ktorom sa môže pohybovať jednotlivá emócia...

Inými slovami:

" Každý pocit je istá sila, hranica a fakt, dokým nás emócia úplne nepohltí- z nej môžeme čerpať energiu a ich vlastnú silu.

O tom je celé ťaženie skrze emócií"

Napríklad:

Ak máte dlhodobú depresiu,a viete ju stabilizovať a teda aj kontrolovať, tak presne do týchto parametrov a časov - môžete s nimi pracovať a čerpať z nich,ako vám vaša sila - " Dovolí...."

Ja osobne využívam všetky emócie pre svoj vlastný pôžitok, keď mám hnev, urobím z neho palivo pre zdolanie samého seba..ak milujem, nechám sa uniesť touto láskou aby som videl viac, než len priamočiary obraz... Ak mám depresiu, smútok atď.. tak ich využívam ako pohon- ( palivo) pre všetky dôvody, prečo ešte pokračovať a prečo sa nevzdať a stále sa postaviť zo zeme, kde vravím:

1000x spadnúť...a 1 000 000x sa postaviť...

Preto, je každý pocit istá sila, ktorú treba vidieť, byť pozorný a klásť dôraz na všetky a ďalšie udalosti, ktoré môžu nastať z ohľadu pocitov....

- Emócie sú pradávna sila, ktorá dnes je len motivácia.. kedysi dávno, boli emócie viac než len motivácia - bol to každodenný" ruch a vzťah, ktorými naše civilizácie žili..."

všeobecne, neexistuje lepší alebo horší pocit - ak sa pozeráme naň, z hľadiska sily a ťaženia sily, vždy o väčší podiel alebo prípad, tým sa aj samotná odozva zo všetkých strán prispôsobi- a tak sa vyjme jej hodnota o ďalšie a ďalšie viac,a tu sa už samotný a jednotlivý pocit- " Podobá, akejsi štruktúre a odozve, vždy o hriadele viac, Inými slovami sa prisúdi táto hodnota o zmysly, ktoré ako tak už majú poukázať na svoj vlastný smer, ktoré každý pocit práve bude znamenať a odvádzať......

- Emócie sú zdrojom sily, - dokonca aj tie , ktoré sú neutrálne, od nich práve závisí tá" ďalšia sila, ktorá samo o sebe nemá žiadnu stopu - a predsa je, predsa existuje, čo neutrálna emócie je súbor pozitívnej aj negatívnej - tu už nejde len o pohon a palivo... Tu už ide o vlastný postoj ku tomu, ako sa celá súčasť emócii stretáva s ďalším bodom, ktorý už ako tak uspel - pretože funguje, ako aj Preto - pretože je nezávislý... takže áno, samozrejme, neutrálna emócia je nezávislá, nepotrebuje hnev ani depresiu, aby vedela fungovať tak, akoby mala, to isté platí aj opačne...."

- Zdroj sily, ktoré každý pocit ponúka, je len malé zrnko, ktoré práve teraz je.. časom sa každý pocit zmení na nezávislý - inými slovami:

" Nebude závisieť krása, žena a rodina od lásky..

Nebude tiež závisieť motivácia, cieľ, sen od želania a túžby...

Nebude závisieť spôsob života od toho, či vám bude dobre alebo zle..

Nebude závisieť depresia od toho, či sa psychicky zrútiš, alebo nie...

A nebude závisieť nič v tvojom živote, od rôzneho podnetu, všetko bude voľné, nič nebude nútené a všetko sa raz stretne...."

- Takto nejako to bude prebiehať, či už s podnetom alebo bez neho, bude to tak fungovať....

Pravá miera každého bodu, sa tak či onak už stretla so závislosťou alebo bodom, ktorý jej ešte skôr predchádzal než bolo - počiatočne dané....

Pocit, pre bežný typ života, je len nálada - iné to znamená v Číne, iné v Indii, iné v Afrike,až iné v Európe a iné v Česku alebo na Slovensku.... Pre bežný typ a rituál, ktorý sa už ako tak stretol s ďalším bodom, ktorý sám o sebe ešte nieje dostupný - sa mohla- sa aj zmenila sieť pocitov ( jednotlivého pocitu), bez ohraničenia, je každý pocit dobrá úmera, avšak naopak - to je len podriadenie sa tkz " vyšším podnetom, kde častokrát niet úniku...."

Preto jeden bod a jeho stála komplexnosť, či odvodený dej, sám bez seba, akosi nemôže fungovať a byť prítomný...

Jeden postup ešte nič neznamená, no ak príde sieť pocitov- tak v nás vytvárajú obraz a domény, ktoré sú pre nás z počiatku len - " Abstraktné" - najmä preto, pretože bežne len pocit cítime, pýtame sa okolo neho, atď..a tu to končí....

Pocit je tak isto dôležitý ako napríklad, keď Albert Einstein vytvoril teóriu relativity.. 

Dnes sú sily pocitov,zdá sa mi, veľmi nedocenené a ľahostajné, pretože:

- Nič nestoja 

- Cítime ich

- Nemusíme sa o nich starať 

- a vždy boli aj budú...

" Dokonalá teória, vynález, technológia... Je vždy taká, kedy rozum cítil vášeň..a vášeň cítila rozum( schopnosti). , z tejto kombinácie ide len vyvodiť, že všetko čo je , alebo ešte len bude - bude mať väčšiu hodnotu, väčšiu kvalitu, väčší význam a rozsah či funkčnosť..keď pri všetkom, bude pocit aj rozum...."

- V tomto prípade, pocit sa stará o zaujatosť a výkon mozgu.. a mozog sa stará o hĺbku a prehĺbenie pocitu - kde keď si to spojíte dokopy - " Je to najväčší a najlepší vlastný produkt každého z nás, každého človeka...."

- Emócia sama o sebe, je plná častíc, ktoré sa nedajú - " Len tak pozorovať" - práve preto, pretože ukazujú zväčša len svoj smer a rozsah, pod akýmkoľvek meraním.. a v skutočnosti skrývajú toho omnoho viac než sa zdá, ( mimo frekvencie, mimo vákua, mimo citovej väzby a mimo viazanosti) , od nich sa odvádza ešte ďalších mnoho stavov, ktoré ako tak, sa už pripojili a odvodili, ako čisté a pekné tkz tvary a siete.. čím je viac tvarov hoci aj ( pohyblivých, meniacich sa) a tiež sietí - presne o tie hodnoty je každá emócia vlastná, jedinečná, silná, stúpavá a zároveň komplexná... Každý pocit - " by mal raz dosiahnuť svoj vrchol, keď tak bude, vaše pocity sú následne zjednotené a schopné..."

- Napríklad:

Som schopný sa zamilovať do ženy za celý život len 3x (2x/ 1x alebo stále), čo robí z pocitu jeho vyvrcholenie...

Som schopný počúvať hudbu od jedného interpreta 100x..alebo non-stop..

Som schopný čítať knihu len raz, pretože má prestane baviť..

A teda inými slovami:

" Niečo som schopný robiť stále, opakovane,bez toho aby sa niečo zmenilo, stále budem nadšený, zvedavý a kreatívny....

Alebo:

Dlho nič nevydržím, ťahá ma to tam a tam, keď cvičím stačí mi 20 minút a keď sa učím 10 minút.. keď pozerám filmy tak 30 minút, atď...."

- Tým ako naše pocity sa vedia - " zastaviť alebo spomaliť - či si vedieť povedať" Dosť " - nás všetkých rozlišuje a zároveň spája, je to len udalosť - v ktorej sme buď len a len my sami... alebo práve my všetci....

pocit, ktorý dosiahne svoj cieľ a vrchol, bude vždy krajší, silnejší a pevnejší - než čokoľvek ostatné, preto jedna priamka a jeden vrchol sa môže rozdeliť a stať sa skutočným...

Dávno, ešte keď emócia bola na vrchole, svet vyzeral inak, kde vám už " črtám" :

" tak isto, ako mozog má svoje schopnosti a úrovne... To isté má aj srdce, teda emócie, ktoré nás deň čo deň vedú..."

Len tak pre zaujímavosť:

Čo k vám príde rýchlejšie podľa vás - emócie alebo podnety a funkcie od mozgu- ( z mozgu)??

- Niekto tvrdí podnet, niekto pocit, atď...

V skutočnosti pocity nás sprevádzajú v čase, takmer okamžite, - " iba čas, kedy sa naša emócia mení, trvá o čosi dlhšie...." - Zatiaľ čo Mozog, je v poradí až druhý, aj keď sa to tak vôbec nezdá...

Ak by som to mal znázorniť:

Pocit: 0, 00000000001"

Podnet: 0, 000000000159"

Takže, ako je vidieť, všeobecne, pocit je rýchlejší než podnet, pretože pocity nás ovládajú vždy, Samozrejme, sú aj stavy mozgu a srdca - kedy sa rovnajú, sú si teda rovné, ale sú aj stavy, kedy sú tkz " Okamžité " , že jedna bez druhej by bolí len dve miesta, dva svety a dve priamky( dve náboženstvá, ktoré uznávajú len to svoje) - a to treba zohľadniť aby každý smer bol čistý, stručný a jasný - čím viac taký bude - o to viac bude skutočný......

- Pocit, ktorý sa často stretáva z mozgom, môže zmeniť všetky ideály, všetky možnosti a spôsoby, ktoré sa ako tak už stretli s rôznymi veľkosťami aj výnimkou v tomto prípade " s realitou" - ktoré sa navzájom viažu, jedna sa opiera o tú druhú a tretiu, atď.. a teraz, každý pocit ktorý - " Takto vyzerá" - môže prisúdiť väčšie schopnosti, stavy a formy, ktoré sa už ako tak stretli,a mali vždy o významy, vždy tkz vopred dané... Súvislosti sú samozrejme.. štruktúra je podmienená..a pocit je napokon voľný a stretol sa už s každým bodom a jeho závislosťou, ktorá bez väčších výhrad bola možná - hoci to tak aj najprv nemuselo byť.

Pre všetky emócie, sa tkz prepojil ich stav - kedy je možné cítiť ako každý z nás pozná, napr - hnev a lásku zároveň.. depresiu a hrdosť zároveň... Nenávisť a závisť zároveň.. atď...

To sú stavy našich emócií, kedy nevieme presne povedať a tak prisúdiť hodnoty, ktoré nech sa už stali a zdali byť akékoľvek, sa napokon viazali a stretli, bez výnimky a bez výhrad.

Akceptujeme všetky emócie, ale či to platí aj naopak?

Určite nie.

Keď som nahnevaný, chcem a budem nahnevaný, až kým hnev ustúpi.

Keď som zamilovaný, som a budem, dokým cítim lásku.

Keď mám depresie, mám ich dovtedy ( aj keď nechcem) - dokým sa " sám nerozhodnem inak..."

A tak to funguje všade.

Preto skôr tvrdím, že ani my,a ani emócie nás neakceptujú, jediné čo robia - je len to, že sa snažia uvoľniť - či už to je láska alebo hnev..

Kde sa stále nedá hovoriť o akceptovaní..

Stále hovoríme o prispôsobený...

Teda:

" Pocity sa nedajú nikdy akceptovať, zatiaľ čo názory, hodnoty a situácie áno..."

To len jasne hovorí o tom, nech už to je akokoľvek, " Pocit ktorý máme nikdy nebudeme môcť ovládať.. ale budeme môcť vedieť, ako sa k nemu máme dostať a tým sa naň aj pripraviť...."

Napríklad:

Je mi dobre, necítim hnev.

Ak ho chcem cítiť, idem za tým, ktorý mi ublížil.

Už hnev cítim.

Ale keďže som ten pocit sám vyvodil, viem čo mám robiť, podľa toho, čo s tým " hnevom, chcem urobiť..."

A takto to funguje všade.

Všetky pocity sa dajú " u niekoho, niekde nájsť a vyvodiť ( násilne, alebo programačne) a tu vieme, kedy a kto je hnev,a čo potom a čo ak- keď je hnev...."

Preto sila emócií môže byť v skutočnosti veľmi zaujímavá - aj postup - ako sa k nej vieme dopracovať a tak na ňu pôsobiť....