Niet nad pokoru
Pokora ide skrze váš charakter, není to vrodená časť, je to naučená časť, roky praxe a milióny podnetov a udalosti ktoré máte už odmalička až dodnes, či už máte 20 alebo 80 rokov, chce to čas...
Byť skutočne Pokorný je ťažké, dokonca aj šaolinsky mnísi, alebo guruovia sa to učili veľmi dlho a aj napriek tréningu, je len zopár jednotlivcov ktorí sú skutočne od kosti Pokorný....
Napríklad :
Deti, adolescenti zlyhávajú takmer stále na pokore, stačí, že im nebude niečo sedieť podľa ich typu mysle a myšlienok a tým sa ide opäť stále a stále od nuly...
Deti zvyknú závidieť, mladý zvyknú žiarliť, starší zvyknú nenávidieť a starí zvyknú ľutovať,to je jednoducho príroda....
Pokora není jedno slovo a tiež jeden smer, není to jedna udalosť a ani jedna sekunda, je to cesta po celý život, samozrejme týmto spôsobom, ako to píšem som vám ušetril roky vášho života, kým by vás len to či ono napadlo a vôbec zaujímalo až do hĺbky detailov....
Ak chcete vedieť, kde je pokora, tak vám poviem , že je všade, vo vašom vnútri, vo vašom úsmeve, vo vašej práci, vo vašej psychológii, v komunikácii, vo vzťahu, v rodine, na výlete, - teda všade kde ste je pokora...
Určite poznáte stavy a časy, keď niečo vidíte a trápi vás myšlienka, alebo ak niečo nemáte,a cítite sklamanie, či ak niečo môžete a niečo nie, či ak varíte a počujete, že to ľuďom nechutí, aj písanie je vlastne o chuti, teraz vám varím tak ako len viem , aby vám to, čo najviac chutilo, a snažím sa rozvíjať všetko, čo musíte a potrebujete vedieť....
Ja osobne som sa zamýšľal vo väčšej hĺbky o pokore, pred pár dňami,a o približne týždeň po, už vám ukazujem o pokore, síce som na tom extra netrval až do nedávna, to neznamená že som ju netrénoval....
Dobrá pomôcka ako sa stať pokorou v srdci, je počúvať príbehy alebo tvoriť príbehy a zaujať tam určitý postoj, na prvý krát to je extrémne ťažké, no ak zopakujete postoj viac násobne, tak sami môžete na sebe pozorovať, ako na tom ste, kde sú vaše myšlienky, s čím sa stretávajú,a ako reagujú na tento stret.....
Taktiež , keď dokážete pracovať s myšlienkami, tak si viete vytvárať udalosti, viete spracovať podnety,a tak sa posúvať ďalej a ďalej ku pokore....
Zväčša ak sa tak pozrite na babku a dedka, alebo starších ľudí, tak vidíte rozdiel ako vnímajú veci, sú pokojnejší, skúsený, majú ustálené zvyky a hodnoty, prípadne tradície, a sú teda pokornejši...
Pokora ale však není záležitosť veku, vek len udáva orientačný výsledok, približne.... Pokoru môže mať aj 20 ročný človek, za podmienok, že už viac ako rok sa tomu venuje, kto sa dnes venuje pokore???
Preto udávam že starší sú všeobecne považovaný za nich....
Pokora sa neučí ako jazyk, že si musíte zapamätať slovnú zásobu alebo gramatiku.... Pokora ide od srdca s dodatkom vašich črt charakteru, len si všimnite ak idete okolo mesta a zo 300 náhodných ľudí vás osloví s predmetom oslovenia: Dobrý deň, Pekný deň.. len Maximálne 3 ľudia, alebo ak nakupujete v potravinách, tak vás predavači pozdravia ešte skôr ako prídete k terminálu, bez vás a vašej pokory, samozrejme je to pracovná náplň, ale z tejto oblasti si nevšímajte kto vás pozdraví skôr alebo neskôr, ale to , ako vám to podá:
Či aký zvolí tón, aký výraz bude mať, alebo prístup, a to je len malá časť pokory... Veľa viac pokory je mimo pracovný život, vaša žena, váš muž, vaši priatelia, atď...
Nech ste kdekoľvek , a rozmýšľate nad tým, či ste alebo nieste Pokorný, ešte stále cestujete, v okamihu, ak nemyslite na pokoru, po tréningoch, mnoho praxe, tak ste už zvládli skúšku vašej duše a svet od tejto chvíle je pre vás harmónia a farba života....
Ľudia si veľmi mýlia pokoru, charakter,a cítenie...
Zväčša si myslia že pokoru majú len citlivý, múdry, alebo všelijaký.... že pokora znamená väzenie, že pokora znamená každému pomáhať, každého zdraviť, zbaviť sa svojich hobby alebo dokonca ničiť niektoré vlastnosti charakteru.. toto sa zväčša mýli v mysliach ľudí.....
Pokora musí mať vlastný štýl, niekto si teraz myslí že ak niekomu pomôže je to dobre, lebo to je pokora, alebo že nikomu nepomôže a to není už pokora, toto sú tkz vstupné body do prvých brán cesty smerom ku pokore...
Nemôžem povedať čo je pokora, ako vyzerá, kedy je vhodná a kedy nie, ak by som mal , bol by to veľmi veľký obsah a zbytočné čítanie...
Pokora patrí ku ďalším z charakterových čŕt, ktoré sú prirodzené, majú vlastný štýl a u každého sa prejavuje inak, pre každú situáciu alebo udalosť existuje nekonečne veľa možností ako ju smerovať pokorou, takže ťažko by som písal tak veľa.....
Ja som začal pokorou, že som si začal vážiť čas, z časom prišlo aj to , čo sa deje v čase, neskôr sám seba, slobodu, a potom ľudí, prírodu, život, pocity, atď....
Je to síce pár bodov ktoré som vymenoval, ale každý z nich je vyše tisíce skúšok, a ani ja nie som úplne v cieli, väčšinou posledné body ku pokore sú tie, ktoré máme teraz dostupné,a sme na nich zvyknutí, ani nevieme že sú,a potom ich stratíme a to nás vedie k tomu, aby sme boli iný, Pokorný (Zdravie).....
"POKORA SA NEHĽADÁ A ANI NEUČÍ, BUĎ JE ALEBO NENÍ,ALE POKIAĽ NENÍ, RAZ BUDE NÚTENÁ PRÍSŤ..."