Niekedy je viac robiť nič
Ak si doteraz nepoznal oddych,je pravý čas ho spoznať a vytvoriť tak jednotu v Tom, čo si myslíš alebo čo robíš...
poznám to, keď som preťažený a výsledkom tohoto titulu,je to,aby si sa naučil niekedy zastaviť,a v tomto prípade môžeš zaujať väčšiu a väčšiu pozornosť na to, čo je viac..
Je viac pracovať do únavy?
Alebo je viac pracovať mierne,s tým že máš dostatok času na uvedomenie???
Vždy,ak sa pozrieš na to, čo je viac ,tak obe prechádzajú skrze vedomia a podvedomia,a odtiaľ sa rozlišuje časť v a pv, pri prvej možnosti si mal čas sa stretnúť s pv,a z druhej s väčším obsahom vedomia...
Nato,aby to, čo robíš bolo adekvátne, musíš udeliť rovnováhu, ktorá sama o sebe, prúdi stav , ktorý sa nazýva jing jang,alebo niečo podobné..
Osobne, som mal časy práce 3, roky 3 hodiny,a potom 2 roky 1,5 hodiny, rozdiel bol vo štruktúre mozgu a vo vedomí ako som postupne začal vnímať to, čo považujem za správne a od toho,sa začalo aj odvíjať správanie,a vďaka tomu sme mohli pokračovať v Tom, čo si myslíme...
Niekto by raz povedal, že oddych je pre slabých,ale práve oddych, určuje smer poznania, myslieť viac než cítiť,sa podobá strojom, ale cítiť viac ako myslieť, už je ľudské a podľa toho sa aj začne odvíjať určitá hodnota..
Robíme pretože musíme, každý robí pre určitý dôvod, napríklad:
Niekto sa denne učí,aby raz mohol učiť iných..
Iný tvorí vynálezy,aby mohol zjednodušiť a obohatiť svet a ľudí..
Iný opäť nachádza slovo: Musím v zmysle práce,ku prežitiu, rodine, atď...
Môžeme sa stretnúť s mnohými udalosťami, ktoré výrazne vplývajú na nás mozog, ako aj myseľ, atď...
Občas mám pocit, že to čo , čo vplýva na Mozog najviac sa už nachádza niekde vo vedomí..
Tým myslím, že vedomie nepozná rozdiel medzi oddychom a prácou, jediný rozdiel je len v Tom, že ako veľmi máš schopnosť sa adaptovať na to, čo si myslí tvoj mozog a tiež ako aj všetko s ním...
Môžeme vedieť, že dnes prvý deň ako aj posledný deň toho, čo práve začína a čo práve končí...
Nerobiť nič, neznamená vždy prehrať, alebo sa vzdať, ako sa hovorí, každá cesta ktorá končí, alebo skončí, otvára tú druhú,a každá cesta, ktorá je a pokračuje, tvorí tu ďalšiu cestu,bez ohľadu na to,ako by to vplývalo na ďalšie účely, ktoré sa aj majú stať...
Nerobiť, môže sa niekedy myslieť,aj ako robiť, pričom vždy ak sa tvorí tkz. rozhranie medzi tým čo robíš alebo vôbec, má to rovnaký výsledok ale iný spôsob a priebeh...
Napríklad:
Môžeš sa učiť jazyk v dĺžke a bez prestávky 1 hodinu,s tým že už rozumieš,ale po každých ďalších 10 minút, strácaš významy, riešenia , ako aj ďalšie body, ktoré zodpovedajú úniku energie v mozgu..
Nato, aby si si pamätal, musíš mať vysokú frekvenciu v činnosti či teórie, alebo počet opakovaní, minimálne 12,ak to je bez citovej viazanosti,a ak to je viac , ako by si uniesol, napríklad:
limit je 100 slov , pričom každých 10 slov,je 10 % z maximálneho výkonu,a už pri 50/60% , tvoj výkon sa začne upadať a kolísať inde..
Ak tvoj limit je 100 slov, nauč sa ich 60/50,s vyššou frekvenciou a výsledky budú mnohokrát lepšie...
Napríklad::
Už aj keď sa pozeráte na to isté miesto asi po už 100x a stále nič,to neznamená prehru,ani nič podobné..
Za každý krát, ktorému si nepochopil alebo aj neporozumel, sa vytvára väčšia jednota v Tom, čo si máš myslieť, alebo ako vôbec máš aj postupovať...
Väčšie zlyhanie ako sa báť zlyhať, neexistuje,nezlyhal si , keď si skúsil,a nezhlyhal si ani keď si padol už 1000x...
Hrdina je ten, kto má dôvod prečo..
Je to ten, ktorý aj keď umiera, povie, ideme ďalej..
Takisto ten, ktorý by aj smrť položil za väčší význam..lz...
(CIT SVOJE TELO,A TELO TI ODPOVIE,MAJ VNEM,A POVEDIE ŤA SKRZ VŠETKY HORY...).